Nie som zástancom nejakých úzkych špecializácii z rodov kaktusov, ale za 35 rokov kaktusárčenia v zbierke pristálo niekoľko krásnych rastlín z každého rodu, či druhu. Tentoraz by som sa chcel podeliť o radosť z pestovania horizonťákov, ktorých značnú rozmanitosť rozlišujeme predovšetkým podľa miesta ( lokality) nálezu, zberovým číslom alebo názvom kultivaru u rastlín, ktoré vznikli krížením.
Kaktus Echinocactus horizonthalonius je perlou medzi severoamerickými kaktusmi, vyskytuje sa na mnohých lokalitách púšte Chihuahua v priestore od juhovýchodu USA, až po severovýchod Mexika. Rastie veľmi pomaly, avšak až dospeje, odmení sa pestovateľovi prekrásnymi veľkými bledofialovými kvetmi, ktoré na namodralom tele kaktusu pôsobia prekrásne. Keďže tento druh je náročný na pestovanie, v zbierkach ho vídame mnohokrát vrúbľovaný, no i tak je každá rastlina E. horizonthalonius ozdobou každej zbierky.
Staršie jedince sú vybavené na temene zaujímavou vatou, ktorá im taktiež pridáva na kráse. Mnohé sa od seba líšia predovšetkým počtom, tvarom a dĺžkou otrnenia, ktoré je identické pre lokalitu ich výskytu.
Veľmi peknou a vyhľadávanou je var. subikii s krátkym otrnením a v staršom veku s výraznou vatou.
Peknou je tiež kultivar Sirotoge Suiheimaru s efektným krátkym otŕnením, ktorý vznikol v Japonsku. Tento cv. má niekoľko foriem odlišných od seba hrúbkou tŕňov a ich farbou od bielej až po čiernu.
Tento druh nie je najjednoduchší na pestovanie, vyžaduje si maximum svetla a opatrnosť so zálievkou, pretože môže ľahko uhniť. Preto lepšie úspechy dosiahneme ich vrúbľovaním na odolnú podložku, ktorá často kaktus ochráni pred pestovateľskými prešľapmi. Rastliny udržujme v zime v suchu pri minimálnej teplote 0°C (odoláva však teplotám až do -10°C). Uprednostňuje veľmi odvodnený minerálny substrát s trochou vápenca v pôdnej zmesi. Rastlina toleruje extrémne svetlé stanovisko, ale počas najteplejšej časti dňa v lete ju treba tieniť.
- Horizonťáky - 21 novembra, 2021
Ahoj, uz si odskusal aj zimovanie pod 0 st.C prosim?
Portály na http://www.cactus-art.biz aj LLILE enciklopédia udávajú , že prežijú až do -10°C , na http://www.conzultaplantas.com uvádzajú do -2°C. Možno -adaptované v prírode. Podľa výskytu na juhu v sev. Amerike , nachádzajú sa až do výšky 2500m n.m., kde krátkodobo môžu byť mrazy , avšak ja by som to radšej s mrazom u nás neskúšal – škoda rastliny. Napriek tomu som jednu rastlinu nechal omylom medzi Echinocereusmi triglochidatusmi a escobariami v nevykúrovanom skleníku ..Prežila , avšak v jari som ju “nenaštartoval”-uhnili korene. A to bola v min. roku mierna zima.
Z mojej skusenosti, co ja mam par horizontakov, sice som ich nezimoval vonku dlhodobo , ale kym cakaju nato ako ich odnesiem na zimovisko tohto roku mali skoro 2 tyzdne teploty vonku od -1C do -4C a tvaria sa ok, uvidime na jar.
Jeden čas som mal tri kúsky a Dušana Kubika , ale ako to už u mňa býva…. mám viacero iných záujmov tak mi ostal jeden,…Peto u mna bezne je okolo 0…. škoda že tu nemôžem dať fotku….
Servus, Bogo, fotka sa pridat da, dole mas tlacidlo, nalistujes si je kde ju mas a pridas
Dovolím si Vás opraviť v prípade japonského kultivaru,
názvom shiro-toge suiheimaru (白刺翠平丸) sa označuje kultivar E. horizonthalonius iba s čisto bielymi tŕnmi (nie čiernymi). Čo vychádza aj z jeho názvu shiro-toge (biely tŕň). suiheimimaru je zasa japonský názov pre Echinocactus horizonthalonius (japonci nepoužívajú latinčinu)