Utorok 2.5.2023 – deň, ako každý iný. Vstať, naraňajkovať sa, skontrolovať pracovné e-maily, pripraviť sa na pravidelnú poradu. Po porade obed, po obede krátky oddych a znova do práce. Tesne pred druhou poobede zadrnčal mobil – došla esemeska. Zvedavo som sa naň mrkol a dych sa mi zastavil – z Janovho telefónu mi prišla správa: „Posledná rozlúčka s Janom Rohrerom bude tento piatok 5.5.2023 na verejnom cintoríne o 13:00.“ Za textom pripojená odlietajúca holubica.
Nasledovalo niekoľko telefonátov od priateľov z klubu, ktorým tiež táto smutná esemeska práve došla. „Vieš o tom?“ „Kedy sa to stalo?“ „Dám vedieť aj ostatným, alebo to urobíš ty…?“ „Pôjdeme ho odprevadiť!“ Kopec smutných hlasov…
Kto vlastne bol Jano Rohrer? Ako sme ho v klube poznali?
V prvom rade to bol dobrý človek, úžasný priateľ. Vždy pomohol, poradil. Bol dlhoročným hospodárom klubu, pokladníkom. Počas celého pôsobenia v našom klube to bol jeden z najaktívnejších členov klubu – pomáhal organizovať výstavy, na ktorých sa pravidelne zúčastňoval, organizoval výlety do rôznych zbierok či už našich členov, alebo členov iných klubov kaktusárov. Pokiaľ mu to zdravotný stav dovoľoval, tak nikdy nevynechal ani jednu klubovú schôdzu. Pravidelne na našich schôdzach ponúkal svoje vyspelé rastliny v tombolách, v miniburzách. Nadšene propagoval túto záľubu na verejnosti – bola doba, keď snáď každý pestovateľ kaktusov a iných sukulentov v Košiciach a okolí mal vo svojej zbierke minimálne jednu rastlinku, ktorá pochádzala práve od Jana.
Jano bol naozaj vynikajúci pestovateľ kaktusov a iných sukulentov. Bol to chlap, o ktorom ste mohli povedať, že má doslova zelené ruky. Vo veľkom vysieval, perfektne vrúbľoval a s úspechom robil všetky tie drobné aj väčšie zázraky, ktoré viedli k dopestovaniu nádherných, zdravých a bohato kvitnúcich rastlín. Na čo siahol, to nádherne rástlo, kvitlo, množilo sa. Prvé dospelé kvitnúce grusony sme mimo botanických záhrad mohli obdivovať práve v jeho zbierke. Jano mal veľký skleník, v ktorom pestoval najmä kaktusy, ale s nadšením pestoval aj mnohé takzvané nekaktusové sukulenty. V posledných rokoch si začal vytvárať zbierku rastlín rodu Agave.
Aj napriek dlhotrvajúcej vážnej chorobe na svoje rastliny a na náš klub nezanevrel a kým mu to zdravotný stav dovoľoval, aktívne sa venoval svojim rastlinkám, postavil si nový skleník a plánoval, čím všetkým ho zaplní. Aj z toho dôvodu sme spoločne v januári 2021 urobili skutočne obrovský výsev kaktusov a Janových obľúbených Haworthií. Výsev sa vydaril, a tak som po čase mu postupne začal nosiť jednotlivé misky so semenáčmi na pikírovanie. Priznám sa, obdivoval som jeho trpezlivosť s presádzaním tak malých rastliniek – úžasne ho to bavilo. Žiaľ, už ich do dospelosti nedopestuje.
Vedel by som ešte dlho písať o Janovi, o jeho rastlinách, o jeho pestovateľských úspechoch a o jeho cieľoch. Nič to však už nezmení na skutočnosti, že Jano už medzi nami nie je, že jeho odchod je veľkou stratou pre náš klub a pre kaktusársky svet a že už teraz nám veľmi chýba.
Jano, nikdy na Teba nezabudneme! Česť Tvojej pamiatke.
- Rozlúčka s Janom Rohrerom - 8 mája, 2023
- Echeveria agavoides a kolektív II - 5 mája, 2022
- Kaudexy a pachykauly – Sinningia iarae Chautems - 9 januára, 2022
Je to smutná strata pre každého z nás